Tento príbeh je rozprávaný z dvoch pohľadov, Alisoninho a Iselinho. Jeden je obrazom smútku, kedy pri nehode zomrie Alisonina dcéra, zatiaľ čo druhý je obrazom nádeje kde Iselina dcéra dostane druhú šancu na život vďaka transplantácií srdca. Možno na prvý pohľad tieto príbehy nemajú nič spoločné. Ale opak je pravdou. Postavy mi prišli veľmi reálne, aj keď niektoré rozhodnutia a činy sa mi zdali zvláštne.

Alison sa so smrťou dcéry nevie zmieriť ale zistí, že srdce jej dcéry dostane dievčatko, ktoré býva neďaleko nej a v hlave jej skrsne šialený plán. V poďakovaní autorka spomenie, že niektoré veci popísané v knihe sú reálne a naozaj sa stali a keď si spomeniete na príbeh, prebehnú vám po chrbte zimomriavky.

Kniha prináša príbeh, ktorý je smutný, dojemný a plný bolesti. Veď ako sa môže cítiť matka, ktorá stratila dieťa. Ale na druhej strane je príbeh plný nádeje a radosti zo života. Premelie sa vo vás búrka emócií. S hlavnými postavami si poplačete ale ucítite aj radosť z nových začiatkov.

Príbeh začal veľmi dobre, ale v strede knihy sa napätie troška pominulo a dej sa miestami vliekol, ale neskôr sa napätie a „dusno“ do knihy vráti a nesie sa až do samotného záveru knihy, ktorý bol neočakávaný ale podľa môjho názoru, veľmi rýchlo ukončený. Priala by som si, aby bol záver viacej rozvinutý. Na to, aký bol príbeh „rozsiahly“ mi koniec prišiel veľmi unáhlený.

Kniha sa dobre čítala aj vďaka krátkym kapitolám a dej ubiehal rýchlo (až na tých pár strán v strede knihy) a napätie, ktoré je na konci vás nenechá len tak jednoducho knihu spustiť z rúk.