"Nevieme, či si už policajt a človek z davu uvedomili, čo sa vlastne stalo. Že človek z davu sa prestal báť a že práve toto je začiatok revolúcie. Práve takto to začína. Doteraz, kedykoľvek sa k sebe títo dvaja ľudia priblížili, sa medzi nimi zjavil niekto tretí. Bol to strach. Strach sa objavoval ako spojenec policajta a nepriateľ človeka z davu. (...) Všetky knihy o všetkých revolúciách sa začínajú kapitolou, v ktorej sa rozpráva o prehnitosti upadajúcej moci alebo o biede a utrpení ľudu. A pritom by sa mali začínať kapitolou z oblasti psychológie - o tom, ako utrápený vyľakaný človek zrazu prekoná strach, prestáva sa báť. Mal by tam byť opísaný celý ten nezvyčajný proces, ktorý sa občas udeje v jedinej chvíli - ako otras, ako očistenie. Človek sa zbavuje strachu, cíti sa slobodný. Bez toho by k revolúcii nedošlo."